Rozhovor s prof. Mons. Viliamem Judákem, nitranský biskupem

Vydáno: 7.2.2020
Autor: ThDr. ICLic. Jiří Koníček
Zpět

1. Jaká byla role sv. Cyrila a Metoděje v historii Slovensk a Evropy?

Ad 1/ Misijným pôsobením Konštantína a Metoda naši predkovia vstúpili do európskych dejín, nerovných dejín, ako rovnocenný národ vtedajšieho feudálneho sveta, a to svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom s etickými normami kresťanstva. Naši predkovia – parafrázujúc výrok pápeža Jána Pavla II. – prijímali a prežívali kresťanské Božie slovo „dýchajúc oboma pľúcami“: Východu i Západu. To boli oni, ktorí svojou múdrosťou predišli stredovek = reformné hnutia v Cirkvi, aj v národných kultúrach, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči.

Je nespochybniteľné, že solúnskych bratov právom považujeme za „apoštolov Slovanov,“ a „otcov vlasti“ i za zakladateľov slovanskej i slovenskej kultúry a štátnosti, aj keď treba priznať, že neprišli na Veľkú Moravu do nejakej „kultúrnej prázdnoty.“ Slováci a Moravania už pred viac ako polstoročím prijali kresťanstvo a postupne prenikalo do každej oblasti života i vytvárali náboženskú terminológiu pod vplyvom hlavne franských, gréckych, ale aj misionárov z územia vtedajšej Itálie, predovšetkým z Akvileje.

2. Jaké vlastnosti sv. Cyrila a Metoděje jsou inspirací pro pastoraci a dialog?

Ad 2/ Boli to solúnski bratia, ktorí začali viesť ekumenický dialóg v Cirkvi i dialóg nekresťanskými svetom, potrebu ktorého pociťujeme dnes zvlášť. To boli oni, ktorí anticipovali aj myslenie Druhého vatikánskeho koncilu, keď sa mnohí účastníci koncilu inšpirovali návratom k počiatkom kresťanstva, ba inšpirovali sa pri liturgických reformách (živý jazyk popri latinčine, dôraz na osobnosť veriaceho, ľudová zbožnosť a i.) Potvrdilo sa, že kresťanské náboženstvo svojou inkulturáciou je vždy kultúrotvorné, zakladajúce trvalé duchovné aktivity, ktoré nám dodatočne potvrdzuje aj objektívna historiografia a kultúrna antropológia.

Práve tieto duchovné aktivity sa stali základom trvalej cyrilometodského ovocia a odkazu formatívne a pozitívne nielen v dejinách našich národov, ale aj v dejinách iných slovanských národov v strednej a východnej Európe. Katolícka cirkev aj v zložitých vývinových obdobiach po zániku Veľkej Moravy je tou inštitúciou u nás, ktorá vo svojej pamäti vyznáva, udržiava a rozširuje významové hodnoty cyrilometodskej misie a sú inšpiratívne aj pre dnešný čas.

3) Co pro Vás osobně znamenají sv. Cyril a Metoděj?

Ad 3/ Evanjelium sa u nás na Slovensku hlásalo už pred príchodom sv. Cyrila a Metoda ale v čase cyrilometodskej misie sa tieto hodnoty prehĺbili a vieme, že krátko predtým, za čias Pribinu v Nitre je písomne dokázaný kostol, ktorý posvätil arcibiskup Adalram krátko pre rokom 830. Podľa toho sa aj Nitra označuje ako „matka slovenských miest“ alebo „slovenský Betlehem.“ Mnohí biskupi vo svojich erboch počas existencie nitrianskej diecézy od roku 880 mali v erbe Betlehemskú hviezdu nad Pribinovým kostolíkom. Aj to vyjadrovalo skutočnosť, že odtiaľto sa potom šírilo evanjelium do všetkých častí nielen dnešného Slovenska ale aj mimo jeho hraníc. Prvý nitriansky biskup Wiching, mal byť podľa dokumentu pápeža Jána VIII. vo všetkom spolupracovníkom arcibiskupovi Metodovi, moravskému metropolitovi. To všetko je dôvodom k pokore a zodpovednosti, kdeže „stojíme na pleciach“ takýchto významných osobností. Preto si uvedomujem čoraz viac, že Boh ma vyvolil na túto vznešenú službu kňaza o to viac biskupa, bez mojich zásluh, a to práve v Nitre . Často si pripomínam slová Jána Pavla II. z jeho pohľadov na biskupskú službu z knihy Vstaňme a poďme: „Ak by v biskupstve niekto videl vyznačenie pre seba samého, nebude plniť zodpovedne plniť svoje biskupské poslanie.“

4) V čem je pro Vás inspirací sv. Metoděj při naplňování pastýřského a apoštolského poslání?

Ad 4/ Sv. Konštantín Cyril a sv. Metod poukázali na hodnoty, ktoré sa na historickej ceste národov osvedčili ako veľmi časové aj pre našu dobu, ktorá v dôsledku toľkých zložitých náboženských, kultúrnych, občianskych a medzinárodných otázok hľadá zdôvodnenú jednotu v skutočnom spoločenstve rôznych zložiek. Tieto hodnoty sa však neprejavili bez obety, ktorú možno považovať za nekrvavé mučeníctvo.

Možno povedať, že pre týchto dvoch hlásateľov evanjelia bola príznačná ich láska ku všeobecnému cirkevnému spoločenstvu na Východe i na Západe, v ktorom vyhradili miesto pre novú cirkev, ktorá sa rodila v slovanských národoch. Od nich vychádza aj pre dnešných kresťanov a ľudí našej doby výzva, aby sme budovali toto spoločenstvo spoločnými silami.

5)Jakou výzvou a závazkem je cyrilometodějský odkaz pro nás věřící a naši akademii?

Ad 5/ S vďačnosťou a obdivom treba pristupovať k dedičstvu našich otcov, k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu sv. Cyrila a sv. Metoda. Teda k tradícii, ktorej podstatu tvoril vždy kult oboch bratov, živý kult a nijaký mýtus. Cirkev predsa stála pri zrode a úspešnosti misijného diela Konštantína a Metoda, po tragickom vyhnaní ich žiakov zakladá kult solúnskych bratov, keď v zmenenej situácii, prijíma ich do zoznamu svätých, aj potom keď povoľuje deň ich sviatku a príslušné modlitby. Kult sv. Cyrila a Metoda sa rozširuje v miestnych cirkvách a biskupstvách, v kláštoroch, v kapitulách čo dokumentuje kalendárový kontext, záznamy v misáloch, v spevníkoch, ďalej mnohé patrocínia a i. Osobitný kult predstavuje oral history a iný zasa výtvarné umenie, literatúra legendistická, spevná a pod.

Všimnime si, že ak sa dnes vášnivo polemizuje o dávnej minulosti, tak predmetom diskusií nie je len minulosť, ale aj naša prítomnosť a budúcnosť. Vychádza sa pri tom z úplne logického predpokladu, že čo nemalo minulosť, nemá oprávnenie na existenciu v súčasnosti a už vôbec nie v budúcnosti. Ak nám niekto upiera minulosť, ak nás zbavuje historickej pamäte, ak nás vyhlasuje za náhodu dejín, hovorí tým zároveň, že nemáme ako suverénny a samostatný národ nárok na budúcnosť.

Viera je aj nádejou pre našu budúcnosť, svetlom na ceste života. Avšak je tu nebezpečenstvo, ktoré môže nechať vyblednúť svetlo viery: pokušenie zredukovať ju na niečo z minulosti. Niečo dôležité ale patriace do inej doby, ako keby viera bola krásnou knihou s miniatúrami na uchovanie v múzeu. Ak je však viera uzavretá v archívoch dejín, stráca svoju premieňajúcu silu, živú krásu a pozitívnu otvorenosť voči všetkým. Preto je potrebné, denno-denne oživovať toto živé stretnutie s Pánom. To bude obnovovať náš život, oslobodzovať ho a robiť ho vnímavým pre potreby iných a tiež na nečakané situácie. Ak mu vytvoríme priestor, staneme sa schopnými vyžarovať lásku. Tak budeme schopní môcť pokračovať vo veľkom príbehu evanjelizácie sv. Cyrila-Konštantína a Metoda, ktorú svet tak veľmi potrebuje aj v dnešných časoch.